Výraz “vyskočený” stavec či platnička ste už zaručene počuli. Je naozaj možné, aby mi stavec vyskočil? Ak áno, je možné ho “napraviť” späť, resp. dať na miesto? Vieme spraviť to isté s medzistavcovou platničkou? Existujú dôkazy vyskočených stavcov a ich „vrátenia späť na miesto?
V článku sa dozviete:
1. Je možné mať “vyskočený” stavec/platničku?
2. Ide tento stav napraviť manipuláciou?
3. Čo robí fyzioterapeut?
Mylná predstava
Pojem “vyskočený” stavec či platnička je stav, ktorý neexistuje, resp. biomechanicky a fyzikálne je pre tieto štruktúry nemožné “vyskočiť” zo svojho miesta. Ak by to bolo možné, vedeli by ste si ho privodiť otáčaním v posteli, chôdzou do schodov alebo hocijakou pohybovou aktivitou. Stavce a platničky sú veľmi stabilné štruktúry, ktorým v “nevyskočení” pomáhajú veľmi odolné a široké pásy väzov. Tie ich obopínajú z každej strany, spoločne s malými svalmi tvoriacimi hlboký stabilizačný systém chrbtice. Predstava “vyskočenia” by znamenala poškodenie týchto väzov a svalov, rovnako ako priľahlých nervov a ciev.
Medzistavcové platničky rovnako “nevyskakujú”, no vedia sa vyklenúť či poškodiť svoje obaly, čo môže spôsobovať lokálnu alebo šíriacu sa bolesť do periférie. Pád na lyžiach, autonehoda alebo iné traumatické udalosti sú pravými dôvodmi na “vyskočenie” (zlomeninu a luxáciu) stavca či platničky v pravom slova zmysle, rovnako ako spondylolisteza – VRODENÝ (nezvratný) posun stavca voči druhému. “Vyskočenia” teda neexistujú a sú žiaľ veľmi chybne interpretované laickou aj odbornou verejnosťou.
Dá sa “vyskočenie” napraviť?
Pokiaľ vám niekto bude tvrdiť, že vám ide “napraviť” chrbticu alebo “dať stavec na miesto”, s najväčšou pravdepodobnosťou sa jedná o človeka s nízkou znalosťou anatómie, biomechaniky a fyziky alebo vysokým prahom vypočítavosti. Ak by vám niekto vedel “posunúť” stavec, musel by ho zlomiť, keďže ide o kostné tkanivo. Rovnako by ste si ho “vedeli dať na miesto” nejakým reflexným alebo vôľovým pohybom kedykoľvek počas dňa.
Fenomén puknutia alebo “nápravy” so sprievodnými zvukmi som podrobne rozobral v článku “Pukanie prstov – mám problém?”. Opierajme sa o RTG, CT, MRI nálezy, diagnostiku špecialistov a najmä zdravý rozum.
Čo robí fyzioterapeut?
Dobrý fyzioterapeut rozumie, že bolesti, ktoré udávate v rôznych častiach chrbtice, naozaj môžu pochádzať z medzistavcových segmentov, resp. s priľahlých mäkkých tkanív (svaly, väzy a pod.). Na ošetrenie týchto štruktúr využívame celú škálu fyzioterapeutických prístupov (manuálne techniky, mobilizácie…), ktorými sa snažíme uvoľniť zvýšené napätie, spriechodniť nervové dráhy alebo navrhnúť vhodné cvičenie pre zvýšenie žiadaného rozsahu, sily či celkovej motorickej schopnosti chrbtice. Upravujeme teda okolité prostredie alebo „nastavujeme“ telo pre spustenie regeneračných schopností.
Tomuto všetkému má predchádzať dôkladná fyzioterapeutická diagnostika, pri ktorej zhodnotíme funkčný stav vašej chrbtice, konfrontujeme vás s našimi zisteniami (záverom), a navrhneme ideálny, individuálny postup liečby.
Záverom
Do dnešného dňa neexistuje vedecká štúdia, ktorá by potvrdzovala „vyskočenie“ stavca ani pozitívne účinky „naprávania“ v zmysle „dávania niečoho na miesto“. Krátkodobé, reflexné povolenie okolitých mäkkých štruktúr, za sprievodného zvuku puknutia stavca, nie je výsledok „skočenia niečoho na svoje miesto“.
Štruktúra nášho tela je pevná, no zároveň plastická – vie sa prispôsobiť rôznych okolnostiam. Preto je naivné myslieť si, že by ste sa zobudili jedného dňa s posnutým stavcom o 1cm a ešte naivnejšie to vidieť očami alebo cítiť rukami pseudoterapeuta. Nenechajte sa preto nachytať.
tagy: fyzioterapia
zdroj obrázkov: Freepik
