Téma vitamíny asi nikdy nebude tabu. Úspech, ktorý sa s nimi nesie od objavenia im právom patrí. Avšak s vývojom vedy a techniky neustále rozmýšľame, ako si život uľahčiť ešte viac. Množstvo radi vymeníme za kvalitu, ktorú rozhodne vo vitamínoch nachádzame. Prečo teda účinnosť týchto mikroživín neposunúť o level vyššie? Možno ste už narazili pri kúpe vitamínov na také, ktoré mali pred svojim názvom slovo lipozomálny/e. Poďme sa pozrieť na to, čo tento názov znamená, a prečo by mali byť účinnejšie alebo efektívnejšie.
Vitamíny = zdravie
O priaznivých účinkoch vitamínov sa presvedčil snáď každý z nás. Ich širokospektrálne využitie nachádzame počas ochorenia, športového výkonu či v rámci prevencie. Prijímame ich najčastejšie vo forme stravy alebo doplnkov výživy. Nedostatok týchto esenciálnych mikroživín vie spôsobiť viacero zdravotných ťažkostí alebo chorôb. Americká štúdia z roku 2017 zameraná na vitamínový deficit u vzorky cca. 15,000 ľudí (vek 9≤) odhalila nízke hodnoty najmä vitamínu B6, ktoré môžu spôsobiť nárast hypoglikémie u týchto ľudí. Ďalej autori uvádzajú, že 21% (=3150 ľudí) trpelo nedostatkom aspoň jedného z vitamínov, 6,3% (=945 ľudí) dvoma a 1,7% (=255 ľudí) troma až piatimi vitamínmi. Tieto znížené (vitamínové) hodnoty z dlhodobého hľadiska môžu spôsobiť viacero chronických ochorení od anémie cez srdcovú arytmiu, poruchu zrážanlivosti krvi až po neurologické problémy či vrodené vývojové vady. Silu vitamínov by sme teda rozhodne nemali podceňovať.
ABCD…
Toto nie je začiatok abecedy, ale názvy vitamínov, z ktorých sú dva hydrofilné a dva lipofilné. Celkovo ich rozdeľujeme na 2 základné skupiny, a to vitamíny rozpustné vo vode (B-komplex, C a H) a v tuku (D,E,K,A). Po tejto informácii už môžeme predpokladať, že ich vstrebávanie z tráviaceho traktu do ciev a následný pobyt v krvi bude rozdielny. Cesta hydrofilných vitamínov je v celku priamočiara. Po príchode do krvného riečiska si spokojné plávajú v našom červenom mori, pretože naša krvná plazma je taktiež hydrofilná. Cesta lipofilného vitamínu bude predstavovať trochu väčšie dobrodružstvo. Pre lepšiu absorpciu sa vitamíny rozpustné v tukoch, „prekvapivo“ dostávajú skrz tráviaci trakt až po „pretlačení sa“ cez membránu tenkého čreva, efektívnejšie pomocou tuku. Prečo? Práve zjedený tuk, s ktorým má vitamín A,D,K alebo E dočasne spoločnú cestu, chráni tieto vitamíny pred pankreatickými enzýmami, ktoré by ich mohli znehodnotiť. Po príchode do ciev si A,D,K alebo E vitamín „hľadá“ bielkovinu, ktorá pre nich slúži ako taxík, keďže samé o sebe sa v krvi prepravovať nemôžu/nevedia.
Vyzerá to tak, že lipofilné vitamíny majú oveľa zložitejšiu cestu do krvi a následne na miesto určenia v porovnaní s hydrofilnými. V čom sú predsa len „lepšie/efektívnejšie“? V životnosti. Vitamíny rozpustné v tukoch majú schopnosť „vyhľadať“ tukové bunky a „stať sa“ ich súčasťou pre budúce využitie v čase potreby. Kdežto kyselinu askorbovú(C), kobalamin(B12), pyridoxín(B6) či iné B vitamíny čaká, v prípade ich dostatku, istá cesta von prostredníctvom vylučovacieho systému (vylúčením močom či stolicou). Ako môžeme vidieť, tak absorpcia, životnosť alebo transport na miesto určenia, môže byť pre všetky vitamíny oveľa zložitejší proces, než aký by sme očakávali. Aj na tento problém však vedci odpoveď našli.
„Ochrana“ pre vitamíny?
Vo svete chémie poznáme molekuly, ktoré majú duálny charakter. To znamená, že na jednej ich strane nachádzame hydrofilnú časť (=vlastnosť látky, ktorá je schopná zlúčiť sa s vodou), na druhej hydrofóbnu (=vlastnosť látky, ktorá má odpor voči vodnému prostrediu). Vedci si všimli, že ak sa takáto molekula dostane do vodného prostredia, hydrofilné časti sa „poskladajú“ vedľa seba (takisto ako hydrofóbne na druhej strane) a spolu vytvoria (v prípade lipozómu či bunkových membrán) tzv. dvojvrstvu fosfolipidov. Samotná fosfolipidová dvojvrstva je ďalej orientovaná (za pomoci ultrazvukových vĺn) do tvaru gule. Opisovaný útvar nazývame lipozóm. Tak dokážeme vytvoriť akúsi neživú bunku, ktorej vnútro tvorí vodné prostredie (namiesto živých bunkových organel či jadra). Do tejto ochranno-prepravnej vecičky môžeme vložiť okrem vitamínov aj liečivo alebo dokonca DNA.
Výhody
Prečo by vedci dávali vitamíny, liečivá či DNA do „fosfolipidového obalu“ vo forme lipozómu. Ukázalo sa, že takto „chránená“ látka v lipozóme, dosahuje svoj cieľ efektívnejšie, účinnejšie a presnejšie. Pre lepšie vysvetlenie si predstavme, že užijete 1000mg vitamínu C v tabletovej forme a zapijete vodou. Vitamín C teraz putuje vašim tráviacim traktom do žalúdka, kde na neho začne „útočiť“ kyselina chlorovodíková. (Nie len) tá spôsobí určité straty na množstve a kvalite našej kyseliny askorbovej. K týmto stratám nemuselo vôbec dôjsť (min. nie v takom pomere), ak by bol náš vitamín C lipozomálny. Po následnom vstrebaní je pre hydrofilné vitamíny nájsť cestu tam, kde je to potrebné, viac-menej jednoduché. No aj po prechode skrz membránu tenkého čreva a následnom transporte krvou, by bol náš vitamín stále umiestnený v lipozóme, ktorý ho ako správny poštár doručí presne k tým bunkám (miestam), kde je to najviac potrebné. Takýmto spôsobom vedci dokážu zvýšiť účinnosť tej látky, ktorá sa v lipozóme nachádza. Dokonca sa na ich povrch môže pridať tzv. ligand alebo signálna molekula, ktorá pôsobí ako overovací kód pre bunku/tkanivo, do ktorého ma lipozóm namierené. Signálna molekula sa naviaže na bunku, tá ju rozpozná, a náš vitamín, liečivo či DNA má dvere do bunky otvorené. Ako som spomínal, vitamíny sú len mala skupina molekúl, ktoré môžu byť do tohto ochranného útvaru vložené. Vytvorenie takéhoto „obalu“ je náročnejšie z hľadiska času, materiálu či financií. Preto si za lipozomálne vitamíny priplatíte viac, ako za tie „nechránené“.
