Názov, ktorý mnohým z nás nič nehovorí. Zato strata svalovej hmoty alebo sily je veľmi nežiadúci, no prirodzený stav starnutia nášho organizmu. Kedy k nemu dochádza? Je tento stav zvrátiteľný? Čo všetko sa na ňom podieľa? Existuje prevencia či liečba? Odpovede sú veľmi racionálne a prosté.
Zaradenie
O sarkopénii počul naozaj málokto. Je to ochorenie, stav alebo niečo medzitým? Paradoxne sa dotýka (bude dotýkať) každého jedného z nás. Jedná sa o progresujúci stav úbytku svalovej hmoty, sily a neskôr aj funkcie. Samotný proces začína okolo 30. roku života. To znamená že v 30-tke strácam svaly? Nie. S dosiahnutím hranice cca. 30 rokov si naše telo prechádza viacerými zmenami, ktoré nachádzame v činnosti vnútorných orgánov, srdca, regulácii hormónov a samozrejme aj na kostro-nervo-svalovej úrovni. U každého jedinca je rýchlosť degradácie/degenerácie veľmi individuálna, a s vytvorením si správnych stravovacích či pohybových návykov vieme vyššie spomínané procesy spomaliť alebo oddialiť. Preto sa aj na progresii samotnej sarkopénie budú podieľať viaceré faktory, ktoré sú spojené s procesom starnutia. Tento stav je príznačný pre ľudí, ktorí prekonali hranicu 65 rokov a trpia viacerými chronickými ochoreniami založenými na genetickom, metabolickom či systémovom podklade.
Patogenéza
Patogenéza sarkopénie by sa dala vysvetliť jedným slovom – starnutie. Pokiaľ však chceme ísť viac do hĺbky, môžeme zistiť, čo všetko k tomuto stavu prispieva. S pribúdajúcim vekom, ako som už vyššie naznačil, dochádza k poklesu rastových hormónov, testosterónu, tzv. IGF-1 (inzulínu podobný rastový faktor 1) a pod. Tieto hormóny zabezpečujú anabolické procesy ako rast kosti, využitie aminokyselín z krvi, podporujú tvorbu bielkovín a oveľa viac. Ich pokles teda vedie k zníženiu zabudovávania aminokyselín do svalov, tvorby bielkovín či bazálneho metabolizmu → úbytok svalovej hmoty, sily, funkcie = sarkopénia.
Prispieť rukou k dielu bude chcieť taktiež oxidačný stres či zápalové reakcie. Oxidačný stres vzniká nerovnováhou medzi bunkovými fyziologickými pochodmi (=niečo ako odpadové zvyšky, ktoré sa vytvárajú v bunkovom metabolizme). Na to, aby sa s ním bunka vysporiadala, začne vytvárať zodpovedajúce obranné (antioxidačné) enzýmy. Pokiaľ však človek trpí malnutríciou (u ľudí nad 65 rokov bežné), jeho bunky nebudú zvládať tento oxidačný „odpad“ upratať/zničiť, a za určitý čas dôjde k ich úplnému rozpadu. Takýto proces sa môže odohrávať vo všetkých bunkách ľudského tela, a teda aj v tých svalových → úbytok svalovej hmoty, sily, funkcie = sarkopénia.
Čo na to zápal? Zápalová odpoveď organizmu je prirodzený obranný prostriedok nášho tela. Všeobecne vzniká pri poškodení určitého tkaniva, vzniku infekcie a pod. Chronický zápal (dlhotrvajúci, sprevádzaný cytokínmi, IFN-γ, rastovými faktormi atď.) býva najčastejšie podmienený ochorením vnútorných orgánov (u ľudí nad 65 rokov bežné). Veľmi jednoducho povedané, imunitný systém takéhoto človeka bude neustále v pohotovosti produkovať látky, ktoré neskôr dokážu oslabiť cievny, nervový, ale aj svalový systém → úbytok svalovej hmoty, sily, funkcie = sarkopénia.
Hormóny, oxidačný stres, zápal… zabudol som na niečo? Čo by to bol za sval bez nervového pripojenia. Svalová dystrofia či sarkopénia sú zdrojom viacerých pádov, zníženej svalovej funkcie či nespôsobilosti vykonať zložitejší/komplexnejší pohyb, najmä u starších ľudí. Opísaný klinický obraz však nie je výsledkom (len) stavu svalového systému. V procese starnutia dochádza taktiež k demyelinizácii (rozpadu myelínu=obalu nervových buniek). „Zasiahnuté“ nervové dráhy prichádzajú o svoju rýchlosť prenosu signálu z periférie do mozgu či naopak. U mladých, zdravých jedincov, ovláda určitý počet svalových vlákien jeden motoneurón, ktorý sa po príchode do svalu vetví tak, že zachytáva väčší počet svalových vlákien naraz. V dôsledku demyelinizácie dochádza nie len k spomaleniu prenosu vzruchu, ale aj k úplnému rozpadu niektorej vetvy inervujúceho motoneurónu. Takto poškodená vetva už nie je schopná prenosu signálu zo svalu do mozgu a naopak. To vedie k nespôsobilosti aktivovať/zatnúť sval v takej miere, ako za stavu nepoškodenej vetvy/neurónu. Tým pádom ani funkcia toho svalu nebude taká, akú by sme si predstavovali a akú nám sval vykazoval pri zdravom nervovom systéme. Vo výsledku sú tieto neinervované svalové vlákna odsúdené na zánik → úbytok svalovej hmoty, sily, funkcie = sarkopénia.
Okrem vymenovaných, existuje široká škála ďalších prispievateľov k tomuto svaly strácajúcemu sa stavu. Cievna insuficiencia, nádorové ochorenia alebo obezita sa taktiež nemalým percentom zúčastňujú na úbytku svalovej hmoty, sily a funkcie. O každom aspekte by sa dal vytvoriť samostatný článok, preto ich ďalej nebudem rozvádzať.
Prevencia/liečba
Stav, ktorý definuje sarkopénia čaká každého jedného z nás. Ako sami vidíme, jedná sa naozaj a komplexný problém, na ktorý existuje iba komplexné riešenie. Pod slovom prevencia by sme si mali predstaviť nemalé spektrum úkonov, ktoré zahŕňa úpravu stravy, pravidelné cvičenie, dostatok spánku či suplementáciu vítamínov, minerálov a stopových prvkov. Ľudia nad 65 rokov by tento stav, prejavujúci sa únavou, neschopnosťou/zníženou funkciou vyjsť schody, pravidelnými pádmi a pod., mali konzultovať so svojim všeobecným lekárom. Na mieste je určite spolupráca s nutričným špecialistom a fyzioterapeutom. Odborníci vo svojom obore vám ponúknu individuálny prístup v stravovaní či edukácii pohybových stereotypov, posilňovacích, stabilizačných alebo funkčných cvikov, ktoré oddialia proces sarkopénie.
Je len na každom jednom z nás, ako veľmi ju necháme prejaviť sa.
