Toto ochorenie postihuje najčastejšie ženy do 40. roku života a mužov od 60 rokov. Nie je prekvapením ani u mladších ľudí, najmä pokiaľ dieťa trpí tymómom detskej žľazy. Neonatálna myasténia môže byť vyvolaná pasívnym prenosom auto-protilátok skrz placentu, čo môže spôsobiť vznik myasténie u novorodenca. Prognóza ochorenia je rozhodne pozitívnejšia, než začiatok tohto článku. S včasnou diagnostikou, nasadením liečby a sledovaním symptomatiky človek vychádza takmer vždy víťazne. V dnešnom článku sa pozrieme najmä na patomechanizmy a podstatu tohto ochorenia.
Charakteristika
Pre myasteniu gravis (MG) je charakteristické obmedzenie/prerušenie nervo-svalového spojenia. Ide o autoimunitné ochorenie, a ako to už býva zvykom pri týchto druhoch ochorení, náš imunitný systém vytvára auto-protilátky, ktoré znemožňujú odovzdať informáciu z nervu na sval. Takáto dysfunkcia vedie k rýchlej (abnormálnej) únave samotného svalu, obmedzeniu pohybu/aktivity či dokonca úplnej neschopnosti držať otvorené oči. Existuje niekoľko patomechanizmov, na základe ktorých (v prípade MG) nervo-svalová komunikácia neprebieha správne. My si predstavíme tie najčastejšie.
NAChR a acetylcholín
Našim dejiskom bude miesto zvané nervo-svalová platnička. Tento termín vyjadruje poslednú „bránu“ medzi nervovou a svalovou bunkou. Inými slovami, je to miesto, kde si nerv a sval vymieňajú informácie o celkovom stave, aktivite, potrebách a pod. Sprostredkovateľom vedenej informácie je neurotransmiter (=látka, ktorá dokáže preniesť nervový impulz/niesť informáciu).
NAChR je skratka pre nikotínový acetylcholínový receptor, ktorý slúži ako iontový kanál (pri prestupe z nervového zakončenia na sval = postsynaptická membrána) pre sodík, draslík alebo vápnik. Aby došlo k jeho aktivácií (otvoreniu), musí sa naň usadiť neurotransmiter-acetylcholín. Táto signálna molekula pôsobí ako kľúč, ktorý otvára NAChR, čo vedie k odovzdaniu príslušných iónov, a tým aj signalizácie a informácie z nervu na sval. Výsledkom bezchybnej komunikácie je svalová aktivita/svalový sťah. Čo by mohlo narušiť tento symbiotický vzťah? Napríklad náš vlastný imunitný systém.
V 85% u pacientov s diagnostikovanou MG, produkuje náš imunitný systém antitelá, ktoré nachádzajú/usadzujú sa práve na NAChR. Tým zabraňujú voľnému naviazaniu acetylcholínu na NAChR. Čím väčšiu aktivitu sa snaží sval vykonať, tým viac je receptor blokovaný. V neskorších štádiách sú tieto antitelá, produkované B-lymfocytmi, schopné zničiť postsynaptickú membránu nervo-svalového spojenia. To sa následne prejaví zhoršením symptómov, ktoré sú charakteristické pre MG. Ako je vlastne možné, že sú spomínané antičastice produkované stále? Vysvetlenie prichádza s faktom, že B-lymfocyty (pamäťové bunky) sú bunky, ktoré si vedia uchovať informáciu o prípadnom „votrelcovi“ v našom tele. Takto zmätené imunitné bunky, v prípade MG, vytvárajú protilátky=imunoglobulíny G (IgG), ktoré napádajú NAChR, a to neustále, a bez liečby progresívne.
Môže za to detská žľaza=týmus?
Týmus alebo detská žľaza je zodpovedná za dozrievanie T-lymfocytov počas nášho vývoja. Po dosiahnutí 12-14. roka života sa táto žľaza mení na tukové tkanivo a zaniká. Avšak pokiaľ sa týmus nevyvíja správne či je zasiahnutý tumorom, T-lymtocyty dozrievajú abnormálne, čo môže mať sa následok (okrem iného) vznik myasthenie gravis.
MuSK a LRP4
Na to, aby sa acetylcholín dokázal naviazať na NAChR, potrebujeme 2 špecifické proteíny (okrem XY ďalších). Pokúsim sa byť stručný. Nerv sprostredkuje agrín (proteoglykan). Ten nachádza receptor MuSK (svalová špecifická kináza) alebo LRP4 (proteín s nízkou hustotou lipoproteínových receptorov 4). MuSK a LRP4 receptory sú umiestnené na povrchu svalovej bunky čakajúc na signál, ktorý im sprostredkúva už spomenutý agrín. Za normálnych okolností by toto spojenie spôsobilo, že sa NAChR receptory (umiestnené na povrchu membrány svalovej bunky) „zhluknú/zorganizujú“, aby mohol prísť acetylcholín a otvoriť NAChR iónový kanál pre príjem signálu vo forme sodíka, draslíka či vápnika (=výsledkom je svalová kontrakcia).
Čo sa však stane, keď naše telo produkuje protilátky, ktoré ničia MuSK a LRP4? Nestane sa nič. Doslova. Pokiaľ je množstvo či kvalita MuSK a LRP4 receptorov narušená, nedôjde k naviazaniu agrínu, a teda ani „zhluknutiu“ NAChR iónových kanálov. Takto dezorientované NAChR receptory sú nepoužiteľné pre voľné naviazanie acetylcholínu. Vyššie popísaný patomechanizmus vedie k nedostatočnej svalovej aktivite, rýchlemu nástupu svalovej únavy či neschopnosti vykonať pohyb.
Liečba
Ľudia s MG zvyčajne vedú plnohodnotný život či zvládajú prirodzenú dennú aktivitu. Lieky, ktoré zaraďujeme do skupiny inhibítorov (tlmičov) acetylcholcholinesterázy vedia nemalým dielom zlepšiť subjektívny stav pacienta v zmysle odstránenia/zmiernenia symptómov. Prispieť môže taktiež chirurgický zákrok odstránenia týmusu v dôsledku tymómu (nádor epitelových buniek týmusu). Zdroje uvádzajú, že až 20% pacientov s diagnostikovanou MG má spomínaný tymóm detskej žľazy.
Liečba môže byť doplnená o špeciálne dychové cvičenia, nácviku bráničného dýchania alebo edukácie správneho stereotypu dychovej vlny. Ďalšiu liečebnú alternatívu predstavuje plazmaferéza (čistenie, odstránenie, výmena krvnej plazmy). Mechanizmus a vízia je jednoduchá. Prečistením/výmenou krvnej plazmy odstránime auto-protilátky z nášho krvného obehu. Ide však o dočasné riešenie (cca. na niekoľko týždňov), ktoré je navyše veľmi nákladné. Využíva sa najmä u hospitalizovaných pacientov.
Bližšie chápanie patofyziológie nám umožňuje vidieť myasténiu gravis v jej najčistejšej podobe. Čím skôr sa jej chopíme, tým vzrastá šanca na kvalitný, bezpríznakový pohyb v našej rutinnej aktivite.
