Skolióza alebo keď sa diaľnica mení na rýchlostnú cestu

Zdieľať článok

„Vybočené“ krivky chrbtice nám vedia poriadne znepríjemniť život. Od banálnych bolestí, cez obmedzený pohyb až po problémy s dýchaním. Je skolióza založená na genetickom, metabolickom či enviromentálnom podklade? Pozrieme sa na možnú patofyziológiu, ktorá bude nepochybne multidisciplinárna. 

Doprava či doľava?

Skolióza je definovaná ako deformita chrbtice pozostávajúca z bočného zakrivenia a rotácie stavcov. Ak by sme chceli byť presnejší, toto zakrivenie je najčastejšie prítomné v sagitálnej, ale aj vo frontálnej rovine. Taktiež nedochádza len k rotáciám samotných stavcov. K torzii dochádza aj na medzistavcových platničkách, rebrách či sternokostálnych spojeniach (v prípade hrudnej chrbtice). A teda vo výsledku popisujeme deformitu, ktorá naberá 3D obraz. Jej veľkosť určujeme na základe RTG vyšetrenia, kde pozorujeme tzv. Cobbov uhol. Súbor týchto vnútorno-vonkajších zmien môže spôsobiť (okrem vymenovaného), v lepšom prípade decentráciu ramenného kĺbu, svalové bolesti alebo asymetrické držanie tela. V tom horšom sa dostávame ku funkčnej nedostatočnosti niektorých vnútorných orgánov, následne možné problémy s dýchaním či obehovým systémom.

Genetická, enviromentálna, sekundárna, neznáma

Idiopatická skolióza (IS) vo všeobecnosti nemusí spôsobovať „veľké škody“, no ak spôsobuje, je na mieste poznať príčinu jej vzniku. A to je, v jej prípade, celkom oriešok. Dnes už vieme, že gény hrajú dôležitú rolu v prípade viacerých diagnóz, ochorení alebo zdravotných stavov. Skolióza nie je výnimkou. Podľa Agabegi ED, Agabegi SS pripadá genetickým faktorom 15% z pomyselného príčinného „koláča“, 10% skoliózam zapríčinených neurologickými ochoreniami, a až 65% idiopatickým (neznáma príčina). Pozorný čitateľ si nepochybne všimol, že naše % netvoria rovných 100. Zvyšných 10% vložíme do kolonky iné/ostatné príčiny (tumory, zápaly a pod.).

Čo na to genetické faktory? Viaceré štúdie skúmali spojitosť medzi génmi a vznikom skoliózy. Niektoré z nich potvrdili rodinnú povahu tohto stavu. Aj keď sa u príbuzných pacientov zistil zvýšený výskyt deformácie, stále sa polemizuje o tom, či ide o dominantné alebo viacnásobné génové dedičstvo. Štúdie zamerané na celý genóm (=súbor chromozómov a v ňom lokalizované dedičné vlohy) sú drahé a prinášajú veľké množstvo údajov, zatiaľ čo štúdie kandidátskych génov (také gény, u ktorých predpokladáme, že priamo alebo nepriamo iniciujú vznik skoliózy), aj keď sú jednoduchšie, závisia od počiatočnej hypotézy a nie sú vhodné na hľadanie nových génov. ESR1 (estrogénový receptor alfa), ESR2 (estrogénový receptor beta), IL6 (interleukín 6), IGF1 (rastový faktor podobný inzulínu 1), COL11A2 (reťazec alfa 1 kolagénu typu XI) a množstvo ďalších môžu mať prsty v nami popisovanej patológii.

Enviromentálne faktory v nemalej miere prispievajú k výskytu tohto nefyziologického zakrivenia chrbtice. K zvýšenému riziku patrí alkohol, fajčenie, vírusy, drogy, lieky ale aj psychické traumy, opakované chirurgické zákroky, infekcie, nádory atď. Worthington a Shambaugh tvrdia, že v etiológii idiopatickej skoliózi môžu hrať úlohu nutričné ​​nedostatky. Chlebna-Sokol D. a kol. zistili, že v štúdii so 74 deťmi s abnormalitami kostry (vrátane skoliózy, zlomenín kostí, Scheuermannovej choroby a deformácií hrudníka) mali všetci jedinci významne nízky príjem vitamínu D a väčšina tiež mala nedostatok vápnika. V tej istej skupine malo 14/74 subjektov buď osteopéniu alebo osteoporózu; autori však nenašli signifikantné korelácie medzi ochoreniami kostí a abnormalitami v strave. Dokonca v niektorých prípadoch hovoria o sekundárnych prejavoch, ako to bolo pri výskume Dastych a kol. Tí potvrdili zvýšené hladiny medi vo vzorkách vlasov u pacientov s IS spolu so zvýšenými hladinami zinku a zníženými hladinami selénu. V samotnej štúdii bola koncentrácia zinku vo vlasoch a sére u subjektov s IS podobná, ako u kontrolných osôb, ale zistilo sa, že chrbtové svaly subjektov so skoliózou podstupujúcich chirurgický zákrok obsahovali znížený obsah zinku. Autori to však v závere pripisovali, ako som vyššie spomenul, k sekundárnym prejavom.

Môžu za to hormóny? Burwell a kol. to chcú „zvaliť“ na leptín. Predpokladajú totiž, že leptín hrá dôležitú úlohu pri vývoji centrálneho nervového systému, a jeho nižšie hladiny sú zodpovedné za asynchrónny neuro-kostný rast. Výsledkom má byť napätie v nervovej osi-neuraxis. Napätie však nie je prítomné na úrovni kužela (conus medullaris), ale kraniálnejšie v krčnej časti miechy, ďalej v oblasti predĺženej miechy (medulla oblongata) a v kranio-cervikálnom spojení.

Keďže progresia krivky skoliózy je veľmi úzko spätá s dospievaním/pubertou, nemálo výskumov sa zameralo práve na rast a pohlavné hormóny. Hladiny rastového hormónu u deti s AIS sú vyššie ako u kontrolných osôb, tvrdí Skogland a Miller. Misol a kol. so svojou štúdiou túto hypotézu negujú. Kulisa kol. nezaľahujú a prichádzajú s vlastnými zisteniami. Hladiny FSH (folikulostimulačný hormón)LH (luteinizačný hormón) a estradiolu boli nižšie u premenarchálnych pacientov s AIS ako u normálnych premenarchických dievčat, zatiaľ čo vyššie hladiny progesterónu, estrónu, estriolu, osteokalcínu a AP (alkalická fosfatáza) boli pozorované v skupine pacientov s AIS. Rovnako ako u väčšiny ostatných nálezov spojených s AIS, zostáva vyriešiť, či sú alebo nie sú tieto rozdiely v expresii primárne alebo sekundárne. Nateraz sa asi nedohodneme.

White to zhrnul takto: „Normálna chrbtica rastúceho človeka má presnú, neistú a jemnú mechanickú rovnováhu. Asymetrické zmeny v primárnych štruktúrach, podporných štruktúrach, rastových centrách, polohe chrbtice a súvisiacich nervových alebo svalových zložkách môžu mať za následok vznik skoliózy“.

Liečba IS v súčasnosti nemá pôvod v príčinnej súvislosti, ale jej cieľom je zabrániť ďalšej progresii biomechanickým zásahom (napr. chirurgickým zákrokom). Princípom cvičebných rehabilitačných programov je posturálna prevýchova s ​​cieľom znížiť asymetrické zaťaženie chrbtice počas rastu, hoci tieto programy ešte nie sú rozšírenou štandardnou liečbou. Na potlačenie progresie môže byť užitočná doplnková liečba pacientov s osteopéniou a/alebo hypermobilitou, avšak na identifikáciu týchto súvisiacich stavov u pacientov s AIS sa nevykonáva žiadne štandardné testovanie.

liečebných rehabilitačných metodikách, ktoré zaznamenávajú úžasné výsledky v liečbe AIS, sa dočítate v pokračovaní  tohto článku.

 

Zdieľať článok na Facebooku

Facebook

Sme tu pre vás a radi vám pomôžeme.

V našom rehabilitačnom zariadení MyFyzio – Topoľčany využívame najmodernejšie a najefektívnejšie fyzioterapeutické postupy a metódy, aby sme našim pacientom dokázali zabezpečiť nadštandardnú rehabilitačnú starostlivosť.

Mohli by vás zaujímať aj tieto články 👉