Na fakt, že ľudia majú problémy s chrbtom sme si už zvykli. Sedavý spôsob života vo veľkom prispieva k degeneratívnym, dystrofickým zmenám práve na našej chrbtici. Ako sú však na tom naši domáci miláčikovia? Taktiež trpia subjektívnymi ťažkosťami či podliehajú priamo objektívnym zmenám na stavcových telách alebo medzistavcových platničkách? Ktoré plemená sú najviac ohrozené? Dajú sa tieto problémy riešiť konzervatívne alebo je nutný chirurgický zákrok? Názory a fakty nájdete v dnešnom netradičnom článku.

Pes vs človek

Na úvod pár dôležitých informácií. Chrbtica človeka sa skladá zo 7 krčných, 12 hrudných, 5 bedrových a 5 krížových stavcov. Sakrálnu kosť tvorí 4-5 zrastených stavcov. U našich štvornohých priateľov je to však inak. Chrbtica psa pozostáva zo 7 krčných, 13 hrudných a 7 bedrových stavcov. Sakrálnu kosť tvoria 3 zrastené stavce. Nezabúdajme ani na chvostové stavce (20-23), ktorých počet závisí od plemena psa. Biomechanika chôdze, behu alebo samotnej chrbtice je odlišná na prvý pohľad. Zatiaľ čo my ľudia využívame bipedálnu chôdzu (chôdza na dvoch dolných končatinách), psom bola daná chôdza quadrupedálna (chôdza po štyroch). S týmto poznatkom sa dostávame k myšlienke, že aj samotná záťaž na medzistavcové platničky bude mať iný charakter, keďže u nás „dvojnožcov“ je chrbtica (napr. počas chôdze) vo vertikálnom postavení, zatiaľ čo u psov v horizontálnej rovine. Tu vzniká prvý predpoklad, kde približne (v akom segmente chrbtice) môžeme očakávať prípadné štrukturálne poškodenie. U človeka, ako vieme, dochádza najčastejšie k poškodeniu poslednej medzistavcovej platničke, a teda v segmente L5/S1. Svoj podiel na takomto poškodení má samozrejme viacero faktorov, no jeden z nich je nepochybne statické vertikálne zaťaženie (dlhodobý sed, stoj atď.). Ktorú oblasť môžeme očakávať u psíkov? Najpravdepodobnejší segment, v ktorom bude dochádzať k degeneratívnym, dystrofickým zmenám, bude prechod Th13-L1. Tento prechod sa totižto pri bežnej chôdzi psa „láme“ (zauhluje, zakrivuje) najviac. Približne taký istý uhol zakrivenia počas dynamickej činnosti nájdeme aj na prechode C-TH. Avšak presne tak ako u ľudí, mohutnejšie svaly nachádzame práve vo vyšších segmentoch chrbtice. A teda kraniálna časť chrbtice bude mať vyššiu perspektívu k stabilizácií samotných segmentov, ako časť kaudálna.

Nie je to náhoda

Istá štúdia poukazuje svojim výskumom na percentuálny výskyt degeneratívnych zmien práve v spomínanom torakolumbálnom prechode (Th13-L1).

Testovanú zložku tvorilo 700 psov (celkovo 97 plemien). 87% pripadá na čistokrvné plemená, 13% na krížencov. Najpočetnejšie zastúpené plemená boli: labradorský retríver (56 psov, 8%), nemecký ovčiak (36 psov, 5,1%), jazvečík (32 psov, 4,6%), mopslík (32 psov, 4,6%) a border kólia (28 psov, 4%). Z našej 700 člennej vzorky bolo 129 psov diagnostikovaných alebo s podozrením na určitú formu ochorenia disku, u 79 bola potvrdená torakolumbálna extrúzia medzistavcovej platničky po detekcii extrudovaného materiálu disku, v miechovom kanáli diagnostickým zobrazením/chirurgickým zákrokom. Najbežnejšie miesto poškodenia bolo medzi stavcami Th13-L1, pričom v tejto oblasti sa vyskytlo 21% všetkých potvrdených medzistavcových poškodení, po ktorých nasledovalo 17% v segmente Th12–13.

Táto britská štúdia upozorňuje aj na spojitosť (okrem iného) medzi štrukturálnym poškodením medzistavcovej platničky a plemenom psa. Na prvom mieste s najčastejším výskytom poškodenia medzistavcového disku sa umiestnilo plemeno trpasličieho jazvečíka-dlhosrstého. Druhé a tretie patrí taktiež jazvečíkom, bližšie štandardný-dlhosrstý (2. miesto) a štandardný-hladkosrstý (3. miesto). Ďalšie miesta obsadili rasy Dandie Dinmont Terrier, Pekingese, Pembroke Welsh Corgi, Dachshund-miniature Smooth Haired, Basset Hound, Dachshund-miniature Wire Haired, Coton de Tulear, Cardigan Welsh Corgi, Shih Tzu… kompletný zoznam k dispozícii v samotnej štúdii (prebraté z angličtiny).

Kritéria

Ako ste si mohli všimnúť, jedna sa predovšetkým o malé rasy s malou dĺžkou končatín, a o to dlhším trupom. Pre vedcov mali najväčší význam tieto údaje. Dĺžka chrbtice (BL) v pomere k výške kohútiku (HW) (tzv. withers, z ang.), celková veľkosť kostry (PC1) a telesná kondícia (Purina 9 point scale). Výsledky ukázali, že čím bol pomer BL:HW vyšší, tým priamo úmerne stúpala aj krivka výskytu torakolumbalnej extrúzie. Ďalej bolo dokázané, že na poškodení diskov má svoj podiel aj nadváha, ktorá bola určená hodnotiacou stupnicou Purina 9 point scale. Na záver sa tiež potvrdilo, že zvýšenie PC1 (celková veľkosť kostry) viedlo k zníženému riziku poškodenia medzistavcových diskov, čo naznačuje, že väčšie riziko mali malé plemená psov.

Rehabilitácia pre psov ?

Americká štúdia skúmala efekt rehabilitačného cvičenia u vojenských psov s preukázateľnou (CT vyšetrenie, palpácia, goniometrické meranie uhlu chvosta atď.) bolesťou tentokrát v segmente L7/S1 (lumbosakrálny prechod). Kritéria boli jasné. Zlepšiť/posilniť funkciu svalov m. multifidus, m. longissimus lumborum, m. quadratus lumborum, m. iliopsoas, m. gluteus medius a iné asociované svaly. Obdobná myšlienka na zbavenie sa bolesti chrbta dominuje aj vo svete ľudí. Aké výsledky štúdia priniesla? Výskumnú vzorku tvorilo 16 psov, z ktorých 8(A1) malo objektívny nález lumbosakrálneho prechodu, a 8(A2), ktorí nález nemali. Po 8-týždňovom rehabilitačnom pláne došlo k zníženiu subjektívnych ťažkostí v oboch testovaných skupinách (skupina 1=psy, ktorý absolvovali cvičenie, skupina 2. psy, ktorým bol indikovaný len oddych, bez špecifického cvičenia). K výrazným zmenám prišla skupina cvičených psov (skupina 1) vo vzorke A2, ktorá zaznamenala až 57% zlepšenie (vo Functional Assessment Questionnaire dotazníku) oproti tým, ktorí cvičenie neabsolvovali. Zaujímavosťou však je, že zo vzorky A1 mali lepšie výsledky psy, ktorým bol indikovaný len oddych a cvičenie nerobili(skupina 2). Taktiež sa zistili lepšie hodnoty svalovej hustoty (len m. multifidus) a svalovej asymetrie (m. multifidus aj m. longissimus lumborum), u trénovaných psov v oboch skupinách (A1 aj A2). Údaje o vzorke, metodike, postupe, vyšetrení a ďalších záveroch sa dočítate priamo v spomínanej štúdií.

Odkaz

Naši domáci miláčikovia sú nepochybne šikovnejší a prirodzenejší v oblasti pohybu ako my, ľudia. Majme však na pamäti, že aj oni môžu podliehať degeneratívnym, dystrofickým zmenám chrbtice. Je dokázané, že práve malé plemena (s väčšou dĺžkou chrbtice voči výške) sú tou najrizikovejšou skupinou. Neignorujme signály, ktoré vyzývajú, že operácia medzistavcovej platničky nemusí byť vždy nevyhnutnosťou aj vo svete psov. Na jednoznačnejšie dôkazy si však budeme musieť počkať a rozhodne to nechať na expertov. Dúfam, že ste si z tohto netradičného článku odniesli ďalší pohľad na vášho domáceho chlpáča.