Veľmi nežiadúci negatívny zážitok, ktorým si prešlo nemálo ľudí. Niektorí sú schopní na 2. deň „fungovať“ bez obmedzení, iní majú problém obliecť si ponožky po týždni. Čo to znamená keď nám ľudia hovoria, že ich „seklo“? Jedná sa o štrukturálnu alebo funkčnú zmenu? Je vhodné zostať aktívny alebo ležať v kľude na posteli? Existuje liečba, ktorá sa využíva pravidelne pri tomto druhu diagnózy? Môže mať tento stav dokonca pozitívny dopad? Ďalšia navrhovaná téma od vás je tu.

Zaradenie

Rozoznávame viaceré typy bolesti chrbta, ktoré majú svoje špecifické zaradenie. Od najvážnejších poškodení chrbtice (syndróm cauda equina, infekčné ochorenia, stavcové zlomeniny, metastatické zmeny a pod.), cez radikulárne a neurogenné bolesti (spinálna stenóza, radikulopatie a pod.) až po nešpecifické bolesti (akútne/chronické). Najväčšie zastúpenie pacientov po celom svete je liečených práve na posledný zmienený typ. Nešpecifickými ich voláme z dôvodu nejasnej patológie/patomechanizmu (žiadne štrukturálne zmeny vedúce k bolesti), občas dokonca etiológie (nemá jasnú príčinu vzniku). Tzv. seknutie je ukážkovým príkladom radiace sa do tejto skupiny.

„Seklo ma?“

Poznáte to. Rýchle postavenie sa po dlhšom sede, neopatrné otočenie v aute, spontánne vystretie pri práci v záhrade. Zrazu zacítite obrovskú bolesť danej časti chrbtice, ktorá neprestáva a limituje vás pri ďalšom pohybe.

Čo sa pravdepodobne stalo?

Pokiaľ vylúčime vyššie spomenuté príčiny, vaše telo vás práve upozornilo a dôsledne varovalo prostým svalovým spazmom. Upozornenie prichádza v dôsledku chronickej/akútnej záťaže na kostro-svalový aparát, ktorý dosiahol svoj limit v práve prevádzanej činnosti.

„Seknutia“ vznikajú najmä v situáciách, kedy dochádza k nevyváženému pohybu so sprievodným nadmerným rozsahom daného segmentu (určitá časť chrbtice nie je dostatočne pripravená na vykonávaný pohyb). Sympatická časť vegetatívneho nervového systému, ako správny dozorca, povie vyšším centrám (centrálny nervový systém), že následný pohyb môže znamenať poškodenie väzív, šliach či medzistavcovej platničky. Ústredie (CNS) rozhodne, že prospešnejšie bude vytvoriť akýsi svalový blok, ktorým sa zamedzí/predíde potenciálnemu štrukturálnemu poškodeniu. Preto toto „odblokovanie“ trvá niekoľko hodín, prípadne dní. Spravidla si nevyžaduje rýchly zásah zo strany odborníkov, aj keď bolesti bývajú niekedy neúnosné.

Ak by ste tento svalový kŕč odstránili ihneď, odstránite tým aj zámok, ktorý zamedzuje pohybu s možnosťou zranenia priľahlých štruktúr.

Príčina?

Ako som už vyššie spomenul, je dôležité si uvedomiť, že svalové „uzle“ vznikajú ako dôsledok nejakej príčiny. A tá príčina býva častokrát definovaná ako nešpecifická (od toho aj ten názov nešpecifické bolesti chrbta). Oni sami nie sú zdrojom, ale výsledkom problému, ktorý býva častokrát dlhodobý.

Každé telo má nemalý pohybový potenciál, ktorý ani zďaleka v dnešnej dobe nevyužívame, pretože nemusíme. Preferujeme vlastný výber pohybov, ktorý je dostačujúci v našom dennom režime. A tak prichádzame o zdroj stability chrbtice, ktorá nie je trénovaná na zdvíhanie ťažších bremien, manipuláciu s nimi či výdrž v danej pozícii. Svaly a väzy neprijímajú a následne neodosielajú neurálne vzruchy v takom množstve, čím sa stávajú slabšie v zmysle sily, ale aj reakcie na podnet. Časová nedostatočnosť podporená oslabením hlbokých stabilizátorov chrbtice, zanecháva predpoklad na vznik tohto emočne negatívneho zážitku.

Môže sa zdať, že sme práve popísali špecifikum, pre nešpecifické bolesti spodnej časti chrbta, presnejšie „seknutia“. Nebude to však také jednoduché. Existuje celá škála teórii, prečo ku svalovým spazmom dochádza, čo všetko sa na nich podieľa a prečo vznikajú práve na približne rovnakých miestach.

Manažment liečby

Pri tak silnom svalovom sťahu je narušený aj tok látok prostredníctvom cievneho systému. Niektoré teórie sa opierajú o možnosť cievneho spazmu, miesto svalového. Žily a tepny sú vystlané taktiež hladkou svalovinou, ktorá ma schopnosť obrovskej kontrakcie. A hádajte, čo zabezpečuje vazokonstrikciu ciev. Sympatická časť vegetatívneho nervového systému. Prítomnosť edému, ktorý je v niektorých prípadoch preukázateľný, len podporuje toto tvrdenie.

Určiť vhodnú liečbu pre pacienta s popisovanými bolesťami v akútnej fázy dá zabrať nejednému odborníkovi. Neexistuje totiž ucelený postup, ktorý sa ukazuje ako ideálny/najvhodnejší. Niektoré zdroje podporujú terapiu suchým teplom, iné ľadom. Ďalšie sa opierajú o podanie myorelaxancii, nesteroidných antiflogistík či analgetík.

Jedno však vieme povedať určite. NELEŽTE! Štúdie sa zhodujú minimálne na tom, že u ľudí, ktorí ostávajú aj po „seknutí“ pomerne aktívny (obmedzia sa na aktivity, ktoré im telo robiť dovolí), je doba rekonvalescencie kratšia.

Prečo je to tak zložité?

Hneď z viacerých dôvodov. Pri „seknutí“ môže dôjsť k zápalovej reakcii, ktorá je sprevádzaná opuchom. Podáme teplo, ktoré podnecuje zápal, alebo chlad, ktorý podporuje vazokontrikciu? Rozhodneme sa pre myorelaxancia, ktoré uvoľnia spazmus, ale zvyšujú riziko opätovného zranenia, pretože liečená osoba sa vráti neprimerane rýchlo do svojich patologických pohybových vzorov? Získaním anamnézy s presným mechanizmom vzniku „seknutia“ vieme nastaviť liečbu špecifickejšie a bezpečnejšie. Pacient bude musieť pravdepodobne zmeniť svoje pohybové návyky, pridať/obmeniť/ubrať z vykonávaných pohybov, ktoré vyhodnotíme ako rizikové, a nahradiť ich inými, prospešnejšími.

Záverom len dodám, že som sa snažil popísať dej „seknutia“ v zmysle svalového spazmu, ktorý samozrejme môže vzniknúť aj ako reakcia na herniu medzistavcovej platničky či ankylozujúcu spondylitídu. Predmetom však bola diagnóza, ktorá vzniká náhle a je popisovaná a zaraďovaná medzi nešpecifické.

tag: fyzioterapia